Fakty o pive a jeho história nás vracia až niekde na začiatky civilizácie. Len málo nápojov malo väčší alebo dlhší vplyv na samotné ľudstvo. My vám dnes predstavíme osem zaujímavostí, ktoré ste možno o zlatistom moku ani len netušili

 

História piva siaha až na začiatky civilizácie

 

Fakty o pive nemôžeme začať inak, ako jeho históriou. A tá je neoddeliteľná od histórie ľudskej rasy. V skutočnosti ide o jeden z najstarších nápojov ľudstva. O tomto obľúbenom fermentovanom nápoji ale nemôžeme úplne tvrdiť, že bol vynájdený, ale objavený. Historici si nie sú istí presným dátumom alebo kultúrou. Je však známe, že jeho objav sa časovo zhodoval s koncom poslednej doby ľadovej okolo roku 10 000 p.n.l. a s následnou poľnohospodárskou revolúciou. Domestikovanie divokých obilnín v oblasti známej ako úrodný polmesiac viedlo k vzniku prvých ľudských sídiel a nakoniec k vzostupu prvých vyspelých civilizácií.

To všetko viedlo aj k zaujímavému vedľajšiemu produktu. Ľudia si uvedomili, že keď zrná navlhnú, tak skvasia. Tento fermentačný proces premenil vodu na lahodný nápoj, a tak nejako bolo objavené prvé pivo. Niektorí odborníci položartom tvrdia, že tieto fakty o pive vlastne odštartovali celú poľnohospodársku revolúciu, keďže chuť na pivo viedla k rozvoju technológií neskôr využívaných k výrobe chleba.

Prvý zaznamenaný dôkaz o pití piva pochádza z piktogramov z Mezopotámie z obdobia 4000 rokov pred našim letopočtom. Poskytuje takisto fakty o starých technikách pitia piva, ktoré sa od tých dnešných odlišovali. Nepili ho len z hrnčekov, užívali si ho aj z veľkých hrnčiarskych nádob pomocou rákosových slamiek.

 

Pivo bolo raným symbolom priateľstva

 

Sumerské zobrazenie dvoch ľudí pijúcich pivo cez slamky zo spoločnej nádoby naznačujú, že fakty o pive môžu hovoriť aj o jeho sociálnych funkciách už v staroveku. Slamky totiž už boli v tomto období zastaralé a využívali sa zrejme len počas spoločenských stretnutí spojených s pitím piva. Na rozdiel od jedla môžu ľudia zdieľať nápoje oveľa jednoduchšie. Pivo sa pomaly stalo symbolom pohostinnosti a priateľstva. Pitím z rovnakej nádoby hostiteľ návšteve ukázal, že nápoj nie je nekvalitný alebo nedajbože otrávený. Osobe ponúkajúcej nápoj sa dalo veriť. Postupne sa pivo začalo podávať v jednotlivých nádobách, no zvyk zdieľať nápoj z jednej pretrváva v mnohých kultúrach až do súčasnosti.

 

Pivo bolo platidlom

 

Sedavý spôsob života a nadbytok obilných zŕn, jačmeňa a pšenice, oslobodili malý zlomok populácie od nutnosti pracovať na poliach a umožnili vznik vysoko špecializovaných profesií. Išlo hlavne o pisárov a kňazov. A niektorým profesiám vznikol v hlave nápad vyberať dane platené v obilí a pod. a z nich spracovaných tekutých a pevných formách – chleba a piva. Medzi fakty o pive sa tak dostal aj ten, že sa tento nápoj stal viac len než obyčajnou potravinou. Stal sa pohodlnou a rozšírenou formou platby a meny vo všetkých ríšach úrodného polmesiaca, od Sumerov po Egypt.

Význam piva je zaznamenaný napríklad aj v jednom z prvých zákonoch. Slávny zákonník Hammurabi nariadil denný prídel piva občanom starovekého Babylonu. Nápoj sa rozdeľoval podľa spoločenského postavenia. Obyčajní pracovníci dostávali dva litre denne, kňazi a byrokrati päť. V starovekom Egypte bolo pivo doslova nevyhnutné pre všetkých pracovníkov, ktorí sa podieľali na pyramídach v Gize. Tí dostávali dennú dávku viac ako 10 pint toho nápoja.

 

Pivo bolo božské

 

Starobylé pivo nemalo len ekonomické a spoločenské hodnoty. Fakty o pive hovoria aj o jeho náboženskom či až božskom postavení. Čiastočne to bolo spôsobené tým, že pivo bolo základným kameňom ľudskej stravy. Starí ľudia navyše pivo považovali za bezpečnú alternatívu vody, keďže blízke rieky a vodné kanály mohli byť často kontaminované živočíšnym odpadom. Proces fermentácie vyvaril škodlivé mikroorganizmy. Nie je preto prekvapujúce, že okrem použitia pri náboženských obradoch a rituáloch bolo pivo spájané aj s bohmi.

V skutočnosti prvý napísaný recept na pivo pochádza z básne Hymn to Ninkasi, 3800 rokov starej ódy na sumerskú bohyňu piva. Text vytepaný do hlinených tabuliek ospevoval bohyňu a zaujímavo popisuje kroky varenia tak, že ho môžeme považovať za pravý staroveký proces varenia piva.

 

V Egypte milované, Rimania a Gréci s opačným postojom

 

Aj starovekí Egypťania mali svoju oddanú bohyňu piva – Hathor. V skutočnosti len málo ranných civilizácií milovalo svoje pivo tak, ako ľudia žijúci pozdĺž údolia Nílu. Dokonca tu aj deti mohli piť pivo… Záznamy o Egypte hovoria o najmenej sedemnástich druhoch piva, z ktorých niektoré disponovali naozaj poetickými názvami, ktoré pripomínali skôr reklamné slogany. Veď posúďte sami: „krásne a dobré“, „nebeské“, „prinášajúce radosť“ a pod…To platilo aj pre pivá používané pri náboženských obradoch.

Starý Gréci a Rimania ale egyptskú chuť k pivu nezdieľali a namiesto toho dávali prednosť vínu. Pre Grékov bolo pivo nápojom pre barbarov. Rimania mali podobný názor. No tí sa neskôr rozhodli variť pivo aspoň na severe svojich území, a tak rozšírili pivnú kultúru v chladnejších oblastiach, kde bolo len veľmi ťažké vysadiť vinice.

 

Stredovek pivu prial

 

Nástup stredoveku oživil v Európe záujem o pivo. Jedným z hlavných „vinníkov“ bolo prekvapujúco kresťanstvo, a to predovšetkým vďaka mníchom, ktorí modernizovali proces varenia piva pridaním chmeľu. V dôsledku toho sa stredoveké kláštory, miesta skromného života, stali prvými európskymi pivovarmi. Pôst predpísaný prísnymi kláštornými pravidlami nedovoľoval počas tohto obdobia konzumáciu jedla. Žiadne pravidlo ale pivo, ktoré malo značnú výživovú hodnotu, nezakazovalo. Mnoho kláštorov na sever od Álp sídlilo navyše v oblastiach vhodných pre varenie piva, ako bolo napríklad Bavorsko alebo Česko.

Kláštory ale boli aj veľmi dôležitým miestom z pohľadu vedy a vzdelávania. Mnísi tak mohli experimentovať a postupne zlepšovať proces varenia piva. V deviatom storočí začali sládkovia ochucovať pivo chmeľom. A tak objavili aj konzervačné procesy. Kláštory boli navyše aj zastávkami na pútnických cestách a pivo slúžilo ako vítané občerstvenie a vlastne aj strava pre unavených cestovateľov. Kláštory tak spravili pivo obľúbeným alkoholickým nápojom stredoveku, ktorý bol dostupný každému. Od kráľov, biskupov, šľachty až po obyčajný ľud.

 

Bavorsko zaviedlo Zlatý štandard pre pivo

 

Po stáročia bolo základným spôsobom výroby piva varenie sladového jačmeňa vo vode a jeho fermentácia. Využívali sa aj prírodné kvasnice, ale najčastejšie pivovarníci pridávali kvasnice, aby proces urýchlili. Výsledná zmes bola následne ochutená zmesou rôznych bylín. Pridaním chmeľu sa zvýšila šanca, že sa pivo neskazí, no veľká rozmanitosť receptúr aj naďalej sťažovala výrobu piva.

To sa všetko zmenilo v 16. storočí, kedy za účelom vytvorenia akéhosi štandardu výroby piva zaviedol bavorský vojvodca Wilhelm IV. V roku 1516 zákon Reinheitsgebot resp. zákon o čistote piva a pivovarských prísad. Zaujímavé je, že zákon tiež odstránil z receptúry droždie, ktoré bolo pridané späť až v roku 1857 potom, čo Louis Pasteur objavil rolu kvasiniek pri fermentácii. Reinheitsgebot zostal zákonom na ďalších 471 rokov a bol zrušený až v roku 1987. Zatiaľ čo bol tento zákon rešpektovaný pivovarníkmi v Holandsku, Belgicku a Nemecku, Francúzi naďalej používali rôzne bylinky, korenia a ovocie, aby svojmu pivu dodali špeciálnu chuť.

 

Vojna o (alebo proti?) pivo

 

Napriek veľkej obľube v stredoveku a rannom novoveku či rozšíreniu pivovarov a krčiem po celej Európe pivo aj naďalej narážalo na odpor vo svojom poslaní ovládnuť svet. Počas osvietenstva v 18. storočí sa Európa pokúsila obmedziť alkohol a miesto toho sa zamerala na čaj a kávu. Aj napriek tomu popularita piva stále rástla. Keď bol v roku 1765 vynájdený parný stroj, čo vyvolalo priemyselnú revolúciu, proces varenia piva sa industrializoval. Okrem toho za zaviedlo využívanie teplomerov a hustomerov, čo bolo prelomovým okamžikom v histórii piva, ktorý zvýšil jeho výrobu.

Najnebezpečnejšiu ranu dostalo pivo vo svojej histórii v dvadsiatych rokoch minulého storočia počas éry prohibície v USA. Aj keď George Washington vlastnil pivovar a Thomas Jefferson spísal v krčme Deklaráciu nezávislosti, Spojené štáty sa rozhodli vyhlásiť vojnu pivu a iným alkoholickým nápojom, čím sa ich konzumácia stala nezákonnou. Prohibícia mala ale za následok to, že sa ľudia postupne zoznámili a obľúbili si aj pivá s ľahším chuťovým profilom, ktoré poznáme aj dnes, a to hlavne z produkcie masových pivovarov.

 

Zaujal vás tento článok? Prečítajte si viac príbehov zo sveta piva na webe projektu Maravar v sekcii blog sídliacom v Penzióne Mara v Liptovskom Trnovci.